A. Lokálne vykurovanie – používajú sa vykurovacie telesá umiestnené v jednotlivých miestnostiach. Môžu to byť napríklad kachľové pece na drevo, plynová vykurovacieho telesa (známe gamatky) alebo elektrické konvektory. Tento spôsob vykurovania je výhodný skôr v malých bytoch (o jednej až dvoch miestnostiach). Podľa prevažujúceho modu prenosu tepla možno topidla rozdeliť na:

1. Konvektívne, kde sa ohrieva predovšetkým vzduch
2. Sálavé, kde sa teplo prenáša prevažne sálaním tj dlhovlnným infračerveným žiarením

B. Ústredné kúrenie – je výhodné tam kde je väčší počet miestností, pretože radiátory zaberú menej miesta ako lokálne vykurovacie teleso (u podlahového alebo stenového vykurovania nezaberú vlastne žiadne miesto) a tiež spravidla celý systém vyjde lacnejšie než je súčet cien jednotlivých lokálnych vykurovacích telies:

1. Klasické ústredné kúrenie – ďaleko najbežnejšie sú systémy, kde prenos tepla medzi kotlom a radiátory zaisťuje cirkulujúci voda. Výhodou vody ako médiá je jej vysoké merné teplo a teda aj malé prierezy rúr.
2. Nízkoteplotné vykurovanie – môže mať formu podlahového alebo stenového kúrenia, vďaka veľkej ploche, ktorá je vyhrievaná, stačí nízka teplota vykurovacej vody čo je veľmi výhodné pri použití tepelného čerpadla, kondenzačného kotla alebo kotla na drevo s akumulačnou nádržou alebo solárneho systému.
3. Teplovzdušné vykurovanie bolo až donedávna u nás takmer neznáme (treba v USA sa používa bežne), v poslednej dobe sa začína rozširovať v domoch, ktoré majú rekuperačné vetranie. Tam kde je malá potreba tepla toľko nevadí malé merné teplo vzduchu.

Aké existujú zdroje energie na vykurovanie?

Elektrina

Existuje určitá (celkom logická) závislosť medzi cenou energie, cenou vykurovacieho telesa a komfortom obsluhy. Najľahšie sa na teplo mení elektrina. Vykurovacie telesá  môžu byť u tohto zdroja vykurovania malé, výkon sa ľahko reguluje, neprodukuje spaliny a hlavne – elektrina je dostupná všade. Elektrina je ale súčasne najnáročnejšia na výrobu a nie je teda prekvapivé, že je to najdrahší zdroj energie. Vďaka tomu, že sa veľká časť elektriny vyrába v uhoľných elektrárňach, ktoré majú pomerne malú účinnosť, sú emisie CO2 spojené s týmto zdrojom energie vysoké. Prehľad rôznych spôsobov elektrického vykurovania a platných taríf možno nájsť na stránkach dodávateľov elektriny.

Tepelné čerpadlo

Tepelné čerpadlo je vlastne chladiace stroj, ktorý ochladzuje okolité prostredie (podzemná voda, pôda alebo vonkajší vzduch) a získané teplo odovzdáva do vykurovacieho systému. Vzhľadom k tomu, že sa pre pohon kompresora používajú takmer výlučne elektromotory, ide vlastne z hľadiska použitej energie o istú formu elektrického vykurovania. Za každú spotrebovanú kWh elektrickej energie nám ale tepelné čerpadlo poskytne 3 až 4 kWh tepla. Základnou výhodou je teda nízka cena tepla, nevýhodou sú pomerne vysoké obstarávacie náklady.
Zemný plyn

Na druhom mieste z hľadiska ceny a komfortu je zemný plyn; relatívne ľahko sa rozvádza (aj keď plynová sieť nie je zďaleka tak rozšírený ako elektrická) a dobre sa reguluje výkon topidiel. Vykurovacie telesá sú už ale konštrukčne náročnejší ako v prípade elektrickej energie; je potrebné odvádzať spaliny a zaistiť bezpečnosť pri zhasnutia plameňa.
Kvapalné palivá

Vykurovacie telesá na skvapalnený propán, alebo ľahký vykurovací olej majú približne rovnaké vlastnosti ako vykurovacie telesá plynové, cena energie je ale vyššia a je potrebné mať zásobník paliva.
Uhlie

Hnedé uhlie bolo kedysi najrozšírenejším palivom. Používané ohrievače maly  pomerne malú účinnosť, značnú prácnosť obsluhy a hlavne nedokonalé spaľovanie uhlia malo za následok ohromné lokálne znečistenie vzduchu karcinogénnymi látkami a oxidom siričitým. V 90. rokoch došlo k pomerne masívnemu prechodu na elektrické a plynové vykurovanie a vyzeralo to, že uhlie ako palivo sa postupne v domácnostiach prestane používať. V poslednej dobe sa ale objavili automatické kotly na uhlie, ktoré výrazne zvýšili komfort obsluhy a znížili emisie. Zdá sa preto, že sa uhlie bude ešte nejakú dobu používať.

Diaľkovo dodávané teplo

Tento spôsob vykurovania je k dispozícii prevažne v mestách, v poslednej dobe sa ale objavujú kotolne na štiepku, alebo teplo z bioplynových staníc aj na vidieku. Príkladom môže byť energeticky sebestačná obec Kněžice. Výhodou tohto spôsobu vykurovania je komfort porovnateľný s vykurovaním plynom a malé investičné náklady pre užívateľa. Nevýhodou často býva vyššia cena tepla (ak nie je výstavba dotovaná).

Biomasa

Na rozdiel od vyššie uvedených palív, je biomasa obnoviteľný zdroj energie. Ide vlastne o transformovanú slnečnú energiu, zachytenou rastlinami a uloženú vo forme chemickej energie. Biomasa teda bude, pri udržateľnom hospodárení s pôdou, k dispozícii stále a jej spaľovaním nezvyšuje obsah CO2 v atmosfére.

Čerstvá biomasa má veľký obsah vody a tá má veľké výparné teplo. Obsah vody preto výrazne znižuje výhrevnosť. Pred spaľovaním je preto potrebné biomasu vysušiť. Všeobecne sa odporúča znížiť vlhkosť pod 30% a za optimálnu sa považuje vlhkosť do 20% (tej dá ešte dosiahnuť bežným sušením pod prístreškom). Na účely lisovanie brikiet alebo peliet treba surovinu vysušiť na ešte nižší obsah vody; k tomu už nestačia bežné sušenie na vzduchu je už potrebné použiť na sušenie zvýšenú teplotu. Na to ovšem spotrebujeme aj nejaké množstvo energie (tepla).

Čo je biomasa?

Kusové drevo

Biomasu používame na kúrenie najčastejšie vo forme kusového dreva. drevo je pomerne dostupné a lacné, však vykurovacieho telesa na spaľovanie kusového dreva sú pomerne náročná na obsluhu a ťažko sa reguluje ich výkon. V poslednej dobe sa tento problém rieši použitím akumulačných nádrží, ktoré prebytočné teplo uloží na neskoršie obdobie a umožní tak kotlu pracovať celú dobu v optimálnom režime. Zhruba to isté platí pre brikety lisované z drevného odpadu, kôry alebo energetických rastlín.

Pelety

Pelety sa vyrábajú lisovaním podobne ako vyššie uvedené brikety, majú však tak malé rozmery, že s nimi možno zachádzať do istej miery ako s tekutým palivom, možno je dopravovať v špeciálnych autocisternách a prečerpať plniacim otvorom do zásobnej nádrže v dome. Pelety je údajne možné takto dopraviť až do vzdialenosti 30 m.

Zásadnou výhodou peliet je to, že horák na pelety môže byť pomerne malý a pelety môžu byť dávkované do horáka podľa potreby tepla. V dôsledku toho je možné robiť ohrievače s výkonom zhruba od 2kW a tento výkon sa dá podľa požiadaviek termostatu rýchlo meniť. Pelety majú tiež malý obsah vody a popola a teda dobrú výhrevnosť. Automatická vykurovacieho telesa na pelety so svojim komfortom obsluhy približujú ohrievačom na plyn alebo vykurovací olej, cena paliva je ale o niečo menšie.

Štiepka

Štiepka je drevo rozdrvené na kúsky s rozmermi niekoľko centimetrov. Drevná štiepka sa vyrába predovšetkým z odpadu pri ťažbe dreva alebo prerezávanie stromov okolo ciest av parkoch (zvyšky konárov, kôry a podobne); na štiepku sa odpadové drevo spracováva často hneď v lese.

Z hľadiska konštrukcie je spaľovacie zariadenie na štiepku väčšie, zložitejšie a drahšie ako zariadenia na spaľovanie peliet. Štiepka sa preto takmer výlučne spaľuje vo väčších zariadeniach (obecné výhrevne, elektrárne).

Solárna energia

Ide o ďalší obnoviteľný zdroj energie, ktorý je dobre využiteľný pre ohrev vody a do istej miery aj pre vykurovanie. Základnou výhodou je široká dostupnosť, veľmi podstatnou nevýhodou potom sezónne a denné výkyvy v ponuke energie. Bohužiaľ v zime, kedy v dome potrebujeme najviac tepla na vykurovanie je slnečný svit najmenší a v letnom období, kedy nám Slnko dodáva najviac energie je potreba tepla na vykurovanie nulová. Teoreticky je síce možné ukladanie energie z letného obdobia na zimu, v praxi je to ale použiteľné len u veľkých systémov pre vykurovanie dedín, alebo sídlisk. Problém je, že takáto zariadenia nie sú v súčasnosti bez dotácií ekonomicky návratné.

Za posledných tridsať rokov sa v Európe úplne zásadne zmenili technológie používané v moderných drevostavbách. Pokročilé technológie sú zárukou vysokej kvality. Zlom nastal najmä vo výrobkoch z aglomerovaného dreva – sofistikovaných konštrukčných i kompletačných prvkov na báze veľkoplošných materiálov ako sú dosky z orientovaných štiepok OSB, sadrovláknité a drevovláknité dosky, prvky nosné, priestorové z tepelne upraveného, laminovaného či koncentrovaného dreva. Ďalším bezkonkurenčným produktom sú drevovláknité tepelnej izolácie pre rôzne účely a použitie v stavbách, ako si ďalej podrobnejšie v našom  ukážeme.

Perspektívnym a vysoko ekonomickým odborom sú tiež spriahnuté drevo-betónové konštrukcie využívané najmä pre konštrukcie stropov drevených bytových domov. Európou doslova hýbu panelové drevostavby z prvkov z vrstvených lepených drevených dosiek. S tým súvisí progresívny rozvoj ochranných náterových prostriedkov, lazúr a impregnáciou napríklad na báze prírodných olejov. To všetko zvýšilo diametrálne technické parametre stavebných konštrukcií a stavieb. Zásadne sa tak zvýšila úžitková hodnota, priestorová tuhosť, požiarna odolnosť, akustické vlastnosti, spoľahlivosť a trvanlivosť domov z dreva.

“Predpokladom kvality moderné drevostavby je použitie iba certifikovaných materiálov a kontrola každého detailu priamo na stavbe. Kľúčový je správny návrh a realizácia stavebných konštrukcií a prevedení najmä konštrukčných detailov”.

Moderné drevostavby sú na rozdiel od iných stavebných technológií celkom výnimočne šetrné k životnému prostrediu počas celého životného cyklu stavby, teda od ťažby suroviny, jej spracovanie, dopravy na stavbu, zabudovanie a prípadné recyklácie po dožití montovaného domu.

Tepelno-izolačné vlastnosti

Pre moderné drevostavby je typická dokonalá pohoda bývania a vnútorného klímy, samozrejme pri zvolení vhodného systému vykurovania a vetrania, to znamená optimálne rozvrstvenie teplôt v interiéri a vnútornej vlhkosti. Súčasné konštrukcie obvodových stien na báze dreva dosahujú pri porovnateľnej hrúbke v porovnaní so murovanými konštrukciami podstatne lepších tepelne izolačných vlastností. Subtílny sofistikovaná konštrukcia znamená zároveň úsporu plochy. Napríklad na troch metroch bežného obvodového muriva možno pri použití konštrukcie moderné drevostavby ušetriť až 1 m2 úžitkovej plochy. Pre priemerný rodinný dom to znamená, že na rozdiel od klasickej murovanej konštrukcie získavame pri rovnakých tepelno technických vlastnostiach jednu izbu na viac. A to je predsa pre stavebníkov veľmi zaujímavé! Navyše sú náklady na vykurovanie rodinných domov a ostatných stavieb na báze moderných konštrukcií z dreva s dostatočnou dimenziou tepelných izolácií podľa skúseností celej rady užívateľov nižšia až o niekoľko tisíc korún mesačne ako u rodinných domov z klasických silikátových materiálov. Úspora nákladov na prevádzku stavby vytvára pre stavebníka napríklad priaznivé ekonomické podmienky pre splácanie úveru alebo hypotéky.

Akumulačná schopnosť

Nižšia tepelne akumulačnej schopnosti ľahkých drevených konštrukcií možno pri použití pružného vykurovacieho systému a vyšším tepelným odporom konštrukcie využiť v prospech týchto stavieb. Okamžité tepelné straty sú veľmi nízke a nízka je i spotreba energie pre temperovanie stavby. Výrazne sa skracuje doba na dosiahnutie tepelnej pohody bývania. Jednoducho povedané, teplo sa neukladá najskôr do konštrukcií ako u murovaných stavieb, ale vykurujeme hneď vnútorný priestor. Pre úsporu energie na vykurovanie možno využiť skleníkový efekt pri slnečných zimných dňoch.

Faktor akumulácie môžeme posilniť pomocou murovaných, alebo betónových častí stavby alebo v podobe ekologických omietok a obkladov z nepálenej hliny, ktoré okrem zvýšenie požiarnej odolnosti drevené časti stavby dobre regulujú i vnútornú klímu stavby. V neposlednom rade sa potom vytvárajú podmienky pre využitie netradičných zdrojov energie, najmä potom odvádzaného tepla pri nutnej výmene vnútorného vzduchu využitím rekuperácie. A to sme už len krôčik od konštatovanie, že moderné drevostavby majú významný nízkoenergetický potenciál. Najčastejšie rámová konštrukcia je vyplnená tepelnou izoláciou. Nosná, statická zložka spolupôsobí s tepelne izolačnou výplňou. Pri obmedzení alebo vylúčení tepelných mostov v konštrukcii vzniká typický, ekonomický a vysoko efektívny model plášťa pre pasívne domy.
Moderné drevostavby,  priamy krok k dobrému životnému prostrediu

Vďaka podstatne nižšej hmotnosti konštrukcií a stavieb na báze dreva sa výrazne znižujú náklady na prepravu materiálu aj na zemné práce. Umožňujú užiť progresívny a ekonomické spôsobmi zakladanie. Pri výstavbe netreba používať ťažké a drahé montážne mechanizmy, o to väčšie prostriedky môže investovať do kvality vlastnej obytnej alebo prevádzkovej časti stavby. Drevostavby môžu využívať bežne dostupných miestnych zdrojov materiálov a tým posilňovať regionálnu zamestnanosť.

Drevo je jediná masovo použiteľná obnoviteľná surovina na území nášho malého štátu, ktorú možno využiť v stavebníctve. V súčasnosti je ho prebytok a správny hospodár vie, že les musí byť racionálne ťažený a obnovovaný. Soudobé materiály z aglomerovaného dreva – konštrukčné dosky, lepené nosníky aj drevovláknité dosky a tepelnej izolácie – umožňujú i využitie suroviny, ktorá by inak nemohla byť použitá ako stavebné drevo. To vytvára podmienky pre maximálne zhodnotenie tejto obnoviteľné a ekologické suroviny. A ešte niečo: drevo je jediným stavebným materiálom, ktorý má pasívnu bilanciu CO2: v celom životnom cykle od pestovania až po recykláciu tohto skleníkového plynu viac pohltí, ako vyprodukuje.

Ochrana dreva

Prvým krokom je rešpektovanie princípov konštrukčnej ochrany dreva.   Rozhodujúci význam má správne vyriešenie a realizácia stavebných konštrukcií obvodového plášťa tak, aby v týchto konštrukciách nedochádzalo ku kondenzácii vodnej pary. To možno dosiahnuť správnou skladbou a poradím jednotlivých vrstiev, použitím vhodných a osvedčených stavebných materiálov a rovnako tak správnym návrhom a prevedením konštrukčných detailov stavby. Trendom sú preto difúzne otvorenej obvodové plášte budov. Výskyt kondenzácie vodnej pary v konštrukcii významne obmedzí napríklad vhodne navrhnutá a správne vykonaná parotesná rovina, odvetranie strešného plášťa, prípadne obvodových stien.

Dispozičné riešenie

Pre moderné drevostavby je charakteristická vysoká flexibilita dispozičného riešenia. Nízka hmotnosť a ľahká demontovateľnosť stavebných konštrukcií na báze dreva vytvára podmienky pre možnosť jednoduchých a nenáročných úprav týchto konštrukcií v priebehu užívania stavby. To umožňuje jednoduchú zmenu dispozičného usporiadania domu podľa potrieb užívateľov a predlžuje morálnu životnosť týchto stavieb. Likvidácia stavieb na báze dreva je energeticky nenáročná a nezaťažuje životné prostredie. Generácie, ktoré prídu po nás, budú mať určite iné nároky na životný štýl a budú chcieť bývať v stavbách podľa svojich predstáv. Nezaťažujme ju preto problémom so stavebným odpadom, ktorý zostane po našej neuvážené výstavbe. Pri suchej technológii výstavby sa radikálne znižuje objem odpadov. Vlastné odpady z použitých materiálov sú ľahko likvidovateľné a náklady na jeho odstránenie sú oveľa nižšie.

Výhody suchej výstavby

Výstavba formou suchej technológie drevostavieb umožňuje racionálne využitie pracovnej sily po celý rok. Podstatne môže skrátiť dobu výstavby, ale aj dobu, za ktorú sú vložené finančné prostriedky investorov alebo finančných ústavov kryty plnohodnotným, obchodovateľným stavebným dielom.

Horlavosť montovaných domov

Jedným z mýtov je v tejto súvislosti horľavosť drevených konštrukcií. Z vyhodnotenia požiaru rôznych stavieb u nás iv zahraničí vyplýva, že správne navrhnuté a vykonané drevené konštrukcie odolávajú požiaru lepšie než napríklad konštrukcie oceľové. Zuhoľnatené povrchová vrstva nosných prvkov z dreva chráni tieto konštrukcie pred ďalším odhoříváním. Ak sú dimenzované tak, aby zvyšná neporušená časť zabezpečila ich únosnosť, sú schopné odolávať požiaru 30 aj viac minút!

Kvôli úsporám na vykurovaní volia mnohí stavebníci ako východisko zateplenie novostavieb, čím však dochádza k zvýšeniu stavebných nákladov. Z dlhodobého hľadiska je navyše nutné počítať is kratšou životnosťou fasády. Pritom existuje jednoduchšie, lacnejšie a rovnako účinné riešenia, ako zvládnuť realizáciu nízkoenergetického bývania. Z tehly  porotherm možno tieto domy postaviť aj bez zateplenia.

“Moderné tepelnoizolačné tehlové bloky POROTHERM 44 EKO +, POROTHERM 36,5 Ti a POROTHERM 50 Hi umožňujú výstavbu nízkoenergetických domov bez nutnosti dodatočného vonkajšieho zateplenia”

K hlavným výhodám takto realizovaných domov patrí nielen dlhá životnosť fasády, ale predovšetkým skutočnosť, že jednoplášťové murivo umožňuje stavbe dýchať. Vďaka tejto schopnosti môžu vodnej pary, ktoré pri bývanie bežne vznikajú, bez problémov unikať z interiéru von.

Tehla POROTHERM 44 EKO

Technické prevedenie poskytuje až o 40% vyššiu hodnotu tepelného odporu v porovnaní s murivom z bežných dierovaných tehál. Týchto vynikajúcich tepelnoizolačných vlastností bolo dosiahnuté pomocou dokonalé receptúry, nového tvaru dutín v podobe obdĺžnikov a vylepšením tvare spojenia pero + drážka. Jeho súčasťou je novo aj špeciálny hlboký vroubek, ktorý vytvoria po spojení tehál vzduchovú dutinu, ktorá ďalej zvyšuje schopnosť muriva zabraňovať únikom tepla. Toto na prvý pohľad nenápadné riešenie dokáže predĺžiť cestu, ktorú musí teplo v škáre prejsť von o 54%, vďaka čomu sa znížia tepelné straty v styčných škárach o takmer 60%.

Obdĺžnikové dutiny pritom nielenže sťažujú únik tepla murivom, ale naviac umožňujú ušetriť iv priebehu výstavby domu. Tehly s týmto tvarom dutín sa lepšie delí, a tak sa znižuje množstvo odpadu na stavbe. Klesá aj spotreba malty, ktorá menej zateká do vnútra tehly.

POROmetr – spočítajte si, koľko ušetríte s POROTHERM
Než začnete stavať, poraďte sa s POROmetrem

Neviete, aká tehla by bola ideálna práve pre váš dom a najmä vašu peňaženku? Poradiť vám môže napríklad POROmetr. Tento špeciálny nástroj, ktorý nájdete na www.porometr.cz, vám umožní okamžite zistiť, koľko tepla “utečie” múrmi a akú sumu “protopíte” stenami. “Menu” na POROmetru ponúka prehľad hodnôt všetkých tehál POROTHERM vhodných pre výstavbu obvodového muriva, takže môžete získať celkové porovnanie energetickej hospodárnosti domov postavených z rôznych druhov tehál.

Rovnako tak tu jednoducho a rýchlo zistíte i náklady na vonkajšie murivo a cenu za vykonanie hrubej stavby (bez nákladov na základovú dosku a prípojky). Stačí si tu vybrať v odkaze “Výpočet nákladov na stavbu” typ vybraného domu, uviesť plochu fasády (bez plochy okien a dverí) a navoliť cenu za hodinovú prácu murára. Po zadaní týchto informácií už mierka samo, podľa vopred nadefinovaných údajov o hospodárnosti výstavby jednotlivých typov domov a cene jednotlivých typov muriva, všetko spočíta. V prehľadne usporiadanom grafe, kartografickými výdavky na stavbu, sa tak dozviete celkovú cenu za nadobudnutie hrubej stavby i čiastkové výdavky za tehly a prácu murára. Pretože “menu” poskytuje informácie o všetkých tehlách POROTHERM vhodných pre vonkajšie nosné murivo, možno rýchlo porovnať ekonomickú výhodnosť výstavby z jednotlivých typov tehál.

Video prezentácia zachytáva zrýchlenú montáž domu  už na zrealizovanej základovej doske, montáž obvodových stien, priečok,  stropu, krovu, pokládka krytiny, osadenie montáž okien a dverí, zateplenie fasády, vyhotovenie omietky s malovkou.

www.youtube.com/watch?v=MMH90rVsD1I

Stavby z dreva

Výhody:

1. Stavby z dreva  predstavujú veľmi operatívne stavebné technológiu.  Na základovú dosku založenú v nezamŕzajúcej hĺbke a na únosné zemine sa jednotlivé prvky zmontujú za veľmi krátku dobu.  Obvodové steny aj vnútorné panely sa dodávajú spravidla v niekoľkých variantoch, takže vzhľad i vnútorné usporiadanie môže dodávateľská firma prispôsobiť želaniam zákazníka. Výstavba domu trvá od objednania spravidla 3 až 8 týždňov, pri väčších odchýlkach od pôvodnej koncepcie je všetko hotové do troch mesiacov.

2. Variabilné je spravidla hrúbka a teda aj účinnosť tepelných izolácií. Výhoda účinnejšie izolácie vynikne obzvlášť pri súčasnom zvyšovaní cien palív. Stavebník potom môže voliť medzi lacnejšie (menej zateplenú) drevostavbu s drahším prevádzkou a medzi dokonalejšie zatepleným domom so zníženými tepelnými stratami.

3. Výstavba montovaného domu formou “suchej technológie” umožňuje stavať po celý rok, takže stavebník nie je viazaný priaznivým počasím, teplotami a podobnými faktormi.
4. Väčšina drevostavieb je “užívateľsky sympatická”.  Pri použití súčastí z prírodného dreva  je príjemný aj čuchový vnem.
5. Pri porovnateľných tepelných odporoch stien sú konštrukcie na báze dreva subtílnejšie. Na 3 bežné metre obvodového muriva sa dá pri použití konštrukcií z dreva ušetriť 1 m2  obytnej, respektíve úžitkovej plochy. Pri 100 m2  zastavanej plochy rodinného domu tak vlastne možno získať ďalšiu miestnosť.

6. Pretože drevo a dosky na jeho báze majú podstatne nižšiu hmotnosť, znižujú sa výrazne náklady na prepravu materiálu a na zemné práce. Pri výstavbe domu z veľkoplošných kompletizovaných dielcov stačí najať autožeriav len na dobu niekoľkých hodín.

7. Pri suchej technológii výstavby sa radikálne znižuje množstvo a najmä hmotnosť stavebného odpadu, takže náklady na likvidáciu odrezkov sú nízke.

8. Prípadná likvidácia stavieb na báze dreva je energeticky nenáročná a nezaťažuje životné prostredie.

9. Vzhľadom k malej akumuláciu tepla v konštrukcii, je v miestnostiach domu z dreva po začatí vykurovania  skoro teplo.

10. Drevostavby sú šetrné k životnému prostrediu. Na výrobu stavebných častí sa spotrebuje menej energie, ako pre dobývanie tehliarskej hliny, pálenie tehál a ich transport.

Nevýhody:

1. Ľahké drevené konštrukcie majú nižšiu tepelne akumulačné schopnosti, takže v zime bezprostredne po vypnutí vykurovania začne v dome rýchlejšie klesať teplota.

2. Životnosť stavieb na báze dreva je nižšia ako u kameňa, alebo tehál.  I tak sa ale pohybuje v desiatkach rokov. Murované stavby je možné používať podstatne dlhšie.

3. Domy z dreva a dosiek na báze dreva sú horľavé. Aj keď je nehorľavosť dreva pomocou veľkoplošných materiálov na opláštenie drevených nosných konštrukcií sa dá výrazne zvýšiť, požiarnej odolnosti tehlových konštrukcií nedosahujú.

4. Akustické vlastnosti, najmä z hľadiska kročajovej nepriezvučnosti stropných konštrukcií drevostavieb, sú nízke a vyžadujú náročné riešenia

5. Obytné domy z dreva a dosiek na báze dreva sú oproti domom murovaným ľahké, takže napríklad pri povodniach sú menej stabilné.

6. Drevostavby sú viac ohrozené rozšírením plesní. Tie sa môžu objaviť v miestach s vyššou vlhkosťou stien a najmä v styku neupraveného dreva sa základom.

Drevo ako surovina

Drevo je jediná obnoviteľná surovina, ktorú možno využiť v stavebníctve na realizáciu nosných konštrukcií až päťpodlažná domov. Na stavanie z dreva nie je potreba drancovať lesy. Správny hospodár vie, že les má byť racionálne ťažený a obnovovaný. Moderné stavebné konštrukcie a stavby z dreva môžu bez problémov slúžiť svojmu účelu i 150 rokov. Vhodná doba pre ťažbu dreva je asi 70 rokov. Ako jeden dom doslúži, vyrastie v lese drevo na dva nové. Masívne drevo je v moderných stavbách používa na realizáciu prakticky všetkých nosných konštrukcií.

Rozvoj montovaných domov, technológií a materiálov s nimi súvisiacich vytvára podmienky pre maximálne zhodnotenie a komplexné využitie dreva – tejto jedinej obnoviteľnej a ekologickej suroviny v stavbách aj v čase, kedy už budú ostatné fosílne suroviny potrebné na výrobu stavebných hmôt beznádejne vyčerpané.
Materiály

Dopyt po materiáloch na výstavbu drevených domov, alebo ich častí sa prispôsobujú aj výrobcovia. Tí reagujú buď výrobou nových materiálov alebo úpravou a zlepšením vlastností existujúcich produktov.
Mimo materiálu z masívneho dreva ako  hranoly, latky, alebo trámy sa  drevostavba nezaobíde bez konštrukčných dosiek, alebo panelov. Medzi najznámejšie a najviac používané patria OSB dosky, alebo Rigidur dosky od spoločnosti Rigips.

OSBD DOSKY - Jedná sa o veľkoplošné doskové materiály na báze dreva. Medzi ich vlastnosti patrí vysoká pevnosť, požiarna odolnosť a veľká vlhkuvzdornost. Ľahko je možné upraviť na požadovaný rozmer. K ich plošnému delenie poslúži ručné aj elektrická píla.
Tieto materiály je možné použiť na opláštenie celého domu, alebo drevennej kostry. Rovnako tak sa hodí na  strechy, alebo podkrovie, alebo ako podklad pod plávajúcu podlahu. Použiť je tiež môžeme k stavbe ľubovoľných priečok, alebo vonkajších stavieb či prístreškov. Veľkosť a sila jednotlivých formátov dosiek sa líšia podľa spôsobu ich použitia. Pri výrobe sú lisované pod veľkým tlakom a kalibrovať na zhodnú hrúbku. OSB dosky a dosky Rigidur môžu byť zakončené tupo alebo perom a drážkou po celom obvode. To značne zjednodušuje ich montáž aj prácu s nimi. Prechody a spoje jednotlivých dosiek sú potom pevné a presné.
Výber montovaného domu

Pri výbere typu drevostavby je dôležité si rozmyslieť, koľko máme miesta na pozemku a aký typ stavby sa do okolitej zástavby alebo krajiny hodí. Či budeme voliť nízky prízemný bungalov, alebo poschodovú stavbu. Podľa toho sa tiež volí hrúbka stien a predovšetkým nosnosť celej konštrukcie tak, aby steny uniesli ďalšie podlahu v prvom alebo ďalších nadzemných podlažiach.
Drevostavby bez betónových alebo tehlových prvkov je možné stavať až do výšky piatich poschodí. Rovnako ako klasická murovaná stavba je aj drevostavba najčastejšie založená na pripravenej základovej doske s horizontálne izoláciou. K tej je stavba kotvená a na ňu sa potom začne drevená konštrukcia vztyčovať.

Prečo existuje  nedôvera?

Všade inde vo svete, ale iu našich európskych susedov, dosahuje podiel drevostavieb v celkovej produkcii rodinných alebo obytných domov 10-30%. U nás sa pohybujeme medzi 1-2%. Ako jeden z dôvodov tak nízkeho podielu drevostavieb sa udáva veľký dlhoročný reklamný nápor tehliarskych a porobetonárských firiem a výrobcov ako v televízii, tak v ostatných tlačených alebo internetových médiách. Vďaka nim zostali ostatné alternatívne technológie úplne zatienené. Ďalším dôvodom pomalého navykania na nové drevostavby bude pravdepodobne asi  konzervatívnosť.  Slováci maju v čerstvej pamäti  pokusy o Drevodomy u nás – a to “OKÁL”  K záujmu o drevostavby  prispieva malá osveta, väčšina ľudí vie o drevostavbách príliš málo na to, aby ich mohla objektívne porovnať s inými typmi stavieb.

Zima v zime?
Jedným z dôvodov pochybovať je aj obava, či je vlastne vo drevostavbe v zime naozaj dostatok tepla. To závisí na technológii stavby a správne izoláciu. Sever Európy, Nórsko, Švédsko, Fínsko, ale aj Kanada má Drevodomy ako plnohodnotné celoročné bývanie spĺňajúce všetok komfort a štandard. Dokonalá tepelná izolácia objektov, ktorá rieši bývanie v ďaleko tvrdších severských podmienkach, vytvára v našich klimatických pomeroch ďaleko väčšiu tepelnú pohodu pri nízkych nákladoch na vykurovanie. Vysoký tepelný odpor prevyšuje požadované normy a priestor sa rýchlo vyhreje. Prax ukazuje až o 30% nižšiu spotrebu energie na vykurovanie ako u klasického murovaného neizolovaného domu.

Drevostavby – pravdy a mýty

Horľavosť dreva
Požiare v bytoch vznikajú hlavne vzplanutím ľahko horľavých materiálov (textílií, nábytku, plastov, technických horľavín atď) v dôsledku zlého zaobchádzania s otvoreným ohňom a elektrickými spotrebičmi alebo pre chybný stav energetických rozvodov a neodbornou manipuláciu s nimi.  V kritickej situácii, keď už požiar zúri, prejavuje drevo obdivuhodnú odolnosť a hlavne horí predvídateľne. Požiarna odolnosť drevostavieb spĺňa všetky príslušné normy.

Životnosť drevostavieb
Nedôvera k drevostavbám pramení tiež v nepodložené informáciu o ich krátke životnosti. Pritom kto sa bojí nech zvážia, že mnohé zruby a drevené stavby  majú viac než 100 rokov.   Drevené rámy týchto domov sú stále vo výbornom stave. O krovu na hradoch a zámkoch ani nehovoriac.

Tepelná akumulácia u drevostavieb

V Škandinávii, kde je tradícia drevostavieb a technická a teoretická základňa v celosvetovom meradle na najvyššej úrovni, sa v poslednej dobe používa drevený masív do zvislých – nosných aj nenosných – konštrukcií, ktoré tiež slúžia ako tzv akumulačné steny. U nás sa akumulačné steny v drevostavbách (zrejme zo zvyku) navrhujú z betónu alebo plných tehál. Fyzikálno je však betón, ktorý uvoľňuje akumulované teplo rýchlejšie než drevo, potrebný v akumulačnej konštrukcii drevostavby snáď len vtedy, ak je požadované rýchle ustálenie vnútornej teploty (napr. po dôkladnom vyvetraní).

V drevostavbách s dobrou tepelnou izoláciou a riadeným režimom vetrania nie je betón potrebný, čo ukazuje napríklad nórska skúsenosť. Slnko ohrieva počas dňa drevenú stenu z masívneho dreva, umiestnenú za presklenou fasádou na južnej strane. Kvôli tepelnej zotrvačnosti tohto materiálu (dreva) sa teplo počas noci z drevenej steny pomaly uvoľňuje …

Vhodná mikroklíma

Drevo sa priaznivo zúčastňuje aj tvorby vnútornej mikroklímy. Ustálená, dlhodobá vlhkosť dreva v drevostavbe je cca 10%, čo predstavuje približne 55 l vody v jednom kubickom metri. Drevo vo väčšom množstve tak slúži ako stabilizátor priestorovej vlhkosti, čo je základný predpoklad pre zdravé bývanie. K výmene vlhkosti medzi drevom a vzduchom prispieva aj jeho vysoká difúzna priepustnosť. Materiály ako drevo a sadrokartón, používané vo drevostavbách tak samočinne regulujú relatívna vlhkosť v miestnostiach. Sú schopné ju odoberať, uchovávať ju a pri suchej klíme zase uvoľňovať. Tieto vlastnosti napomáhajú k udržaniu vyrovnanej klímy v dome bez rizika vzniku plesní a zvyšujú komfort bývania. Domy sú vhodné aj pre alergikov. Správne zvolené materiály na báze dreva zaisťujú príjemnú klímu v miestnostiach v zime iv lete. Vylúčenie mokrých procesov počas stavby zamedzí vzniku vlhkosti vo všetkých etapách výstavby a domy sú ihneď obývateľné bez vzniku zdravotných rizík.
Zásady výstavby

Zásady, podľa ktorých sa zhotovuje drevostavba, sa výrazne líši od kamenných stavieb. Jedná sa vlastne o suchý proces výstavby kde odpadá betónovanie a potrebné technologické pauzy. Veľkú pozornosť je treba venovať príprave. Nemožno staviť na to, že nedostatky v projekte sa počas realizácie lacno preklenú rôznymi dozdívkami, prerobená atď, ako tomu býva u mokrej výstavby. Projekt je potrebné zveriť odborníkovi s dostatočnou skúseností a vlastnú výstavbu stavebno tesárske firme, o ktorej platí to isté.
Obvodové steny stredoeurópskych drevostavieb sú okrem zrubových stavieb navrhované ako viacvrstvové, s plášťom, drevenou kostrou a izoláciou. Dôraz je kladený na zabránenie vzdušnej infiltrácie obvodovou konštrukciou a poťažmo zamedzení nevítané kondenzácie vnútri obvodového súvrstvia v zime. Hoci má drevo schopnosť absorbovať veľké množstvo vlhkosti, vedie nezvládnutá kondenzácia bez možnosti následného odparovania k jeho hnitiu. Preto sa hneď za interiérovú dosku z drevotriesky, sadrokartónu či masívu umiestňuje paronepriepustná fólie.
Akustika

Sendvičovou konštrukciou, teda vrstvením materiálov s rôznou dynamickou tuhosťou, sa veľmi výrazne obmedzuje prenos zvuku. Dôležitá je dostatočná kročajová nepriezvučnosť stropnej konštrukcie.

Montovaný dom – úspory za vykurovanie

Náklady na vykurovanie rodinných domov a ostatných stavieb z moderných konštrukcií na báze dreva s dostatočnou hrúbkou tepelnej izolácie sú podľa skúseností užívateľov až o niekoľko tisíc korún ročne nižší ako u domčekoch z klasických tehlových a silikátových materiálov. Drevodomy tak majú malú spotrebu energie a môžu byť vykurované teplovzdušným vykurovaním od krbu alebo kachlí. Domy sa tak radí medzi nízkoenergetické s ročnou spotrebou energie v rozpätí 70-50 kWh/m2. Tieto domy sa vyznačujú vysoko nadštandardnými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré rieši jeden z najpálčivejších problémov dnešnej doby – stále rastúce náklady na energiu. Obvodová stena máva hodnotu tepelného odporu R = 4,2 m2 K / W, čo v praxi znamená výrazne nízke náklady na prevádzku domu. Okamžité tepelné straty sú veľmi nízke a nízka je i potreba energie pre temperovanie stavby. Výrazne sa skracuje doba na dosiahnutie tepelnej pohody pre bývanie. Pre úsporu energie na vykurovanie možno pri slnečných zimných dňoch využiť skleníkového efektu a nechať dom prihrievať väčšími sklenenými plochami okien alebo zimných záhrad.
Za náklady na dopravu

Vďaka celkovej ľahšiu konštrukciu domov a nižšej váhe komponentov ako ku klasických murovaných domov sa náklady na dopravu podstatne znižujú. Na stavenisku nie je tiež mimo základovej dosky potreba ťažká stavebná technika ani žeriav.

Prednosti drevostavieb

Možnosť výstavby po celý rok
Montované rodinné domy sa stavajú celoročne aj počas zimného obdobia, pretože sa pri ich výstavbe nepoužívajú žiadne materiály citlivé na chlad a mráz. Možnosť stavať dom bez technologickej pauzy (napr. sa nemusíme obávať premrznutiu alebo zrenia betónu ako u tehlové stavby), dobu výstavby podstatne skracuje. Výstavba formou suchej technológie trvá 10-16 týždňov. Suchým výrobným procesom sa nevnáša vlhkosť do stavby, už po dokončení hrubej stavby možno dom vykurovať a pokračovať v ďalších remeselníckych prácach.

Rýchla výstavba
Jednotlivé časti domu môžu byť předvyrobeny v suchých výrobných halách. Tu sa na veľkoplošné panely osadzujú i okná, okenné parapety a vchodové dvere. Tiež vonkajšie zateplenie a základná omietka je nanesená vo výrobe. Vďaka tejto príprave prebieha hrubá stavba len 3-5 dní. Ďalšie remeselné práce už je možné robiť vo vnútri v teple a pod strechou. Firmy pracujúce tradičné murovanou technológií potrebujú na výstavbu rodinného domu priemerne 13 mesiacov, pripravené drevostavbe stačí 1-3 mesiace.
Jednoduché inštalácie

Vďaka oplášťované sendvičovej konštrukcii ide jej dutým vnútrom ľahko inštalovať rozvody vody a elektriky a to ešte pred vložením izoláciou.

Šetrnosť k životnému prostrediu
Moderné, správne navrhnuté a realizované konštrukcie a stavby na báze dreva majú rad predností. Najmä v oblasti zaťaženia životného prostredia pri ich výstavbe, počas užívania, ale aj pri ich likvidácii. Keďže sú drevostavby ľahšie, stačí úspornejšie (menej masívna) základová konštrukcia. Tiež môžeme zohľadniť úsporu zastavanej plochy, ktorá pri hr. steny 255 mm je 10% oproti murovanej stavbe.

Pozor na svojpomoc

Niekedy je až zarážajúce, ako sa rad budúcich stavebníkov a investorov domnieva, že stačí nechať si od architekta navrhnúť pekný a pokiaľ možno lacný rodinný dom, a potom si len najímať na jednotlivé práce remeselníkov, ktorí majú najlacnejšie ponuku svojich prác. Za dodávkami montovaných rodinných domov od renomovaných dodávateľov je skrytá rad odborníkov a technikov, ktorí najprv všetko vyrieši na papieri a potom podľa podrobných návodov firmou zaškolenia stavební robotníci všetko zmontujú. Kto sa domnieva, že sa chvíľu bude pozerať, ako susedovi stavia drevostavbu odborná firma, a potom si ztluče svoj dom z pár dosiek za popoludní, ten sa mýli. Zárukou funkčného a úsporného domu je predovšetkým vysoká odbornosť, znalosť technológie, moderných stavebných a tepelno-izolačných materiálov a postupov.

Konštrukcia

Sendvičová skladba stien
Opláštenie drevené doskové alebo hranolkové kostry je tvorené z vonkajšej strany konštrukčnými doskami OSB, ktoré majú spravidla hr. 12 mm. Priestor medzi konštrukciou je vyplnený minerálnou vatou, ktorá má výborné tepelné i zvukové izolačné vlastnosti. Tu sa nachádza aj vzduchová medzera, v ktorej sú (av konštrukciu priečok) vedené všetky rozvody podľa projektovej dokumentácie.
OSB dosky sú ďalej pokryté najčastejšie 50mm polystyrénom, na ktorý sa ďalej nanáša akrylátová prefarbená vonkajšia omietka.
V tejto fáze sa súčasne vykoná usadenia okien, dverí, montáž komína a pokládka strešnej krytiny.

Vnútorné dispozície

Nízka hmotnosť a ľahká demontovateľnosť stavebných konštrukcií na báze dreva vytvára podmienky pre možnosť ich jednoduchých a nenáročných úprav v priebehu užívania stavby. To umožňuje jednoduchú zmenu dispozičného usporiadania domu podľa potrieb užívateľa a predlžuje morálnu životnosť týchto stavieb. V prípade potreby je možné vnútorné dispozícii použitím suchej výstavby priečok z drevených materiálov alebo sadrokartónu ľahko prestavať.
Aký dom az akého materiálu sa nakoniec rozhodnete si postaviť je len a len na vás. Rozvažovania to nie je jednoduché, každý očakáva od bývanie niečo iné. Pravdou však zostáva, že je drevo materiálom zajtrajška, a to vďaka tomu, že je to jeden z mála obnoviteľných materiálov, ale predovšetkým pre nenahraditeľný pocit bývanie v ňom.

Ochrana dreva

Doskové materiály, ale aj konštrukčné hranolky dosky alebo strešné laty musia byť kvalitne ošetrené natrením, nástrekom alebo impregnáciou prípravky proti plesniam, hubám a drevokaznému hmyzu. U doskových materiálov je táto úprava väčšinou vykonaná už u výrobcu. Vhodný je napríklad prípravok Bochemit určený proti škodcom a plesniam. Na trhu je však podobných výrobkov viac.
Pružnosť – dilatácie

Výhodou drevostavieb, ktorú nemusíme našťastie v našich klimatických podmienkach a zemepisných šírkach zohľadňovať, je aj ich nízka hmotnosť a určitá dilatácie celej stavby. Tá je užitočná napríklad pri hurikány a búrkach. Predovšetkým v Amerike, kde tieto živly občas vyčíňa, už ľahká drevená konštrukcia zachránila život mnohým. Je totiž podstatný rozdiel v tom, či na vás spadne drevená doska alebo doska, alebo betónový stropný panel.

Zvukotesné a odolné proti ohňu

Systémová konštrukcia Rigidur funguje v prípade sendvičových drevostavieb namontovaných priamo na mieste tak, že sa skeletová konštrukcia z drevených trámikov vyplní tepelnou a akustickou izoláciou a potom opláští stavebnými sadrovláknitými doskami Rigidur. Pri kompletizácii drevostavby z veľkoplošných dielcov sa zhotovia jednotlivé stavebné dielce priamo vo výrobnom závode. Tvorí potom spravidla celú stenu. Jedná sa o konštrukciu zloženú z drevených hobľovaných hranolov, sadrovláknité dosky Rigidur a minerálne izolácie Orsil.
Rigidur vykazuje výborné výsledky z hľadiska zvukovej a tepelnej izolácie. Skúškami bola preukázaná aj jeho vysoká odolnosť proti požiaru, dosahujúci až 60 minút.

Pri bežnej činnosti vyprodukuje jedna osoba za hodinu asi 15-20 litrov oxidu uhličitého a na udržanie tohto limitu je potrebné množstvo čerstvého vzduchu niekde medzi 20-30 m3 za hodinu na každú osobu.

Varenie je ďalším veľkým zdrojom emisií (vodná para, pachy, alebo oxidy dusíka pri použití plynových sporákov). Sušenie bielizne, alebo sprchovanie tak isto produkuje veľa vlhkosti, ktorá môže viesť v nedostatočne vetraných kúpeľniach ku kondenzácii na stenách a vzniku plesní.

Aj v poslednej dobe obľúbený dezinfekčný prostriedok Savo produkuje výrazne dráždivé emisie. Z nábytku, kobercov či podlahových krytín uvoľňuje celá rada organických látok – bežne sa používa súhrnný názov “prchavé organické zlúčeniny”  Niektoré z týchto látok sú zdraviu škodlivé alebo majú nepríjemný pach.

V modernom tesnom dome je samovoľná výmena vzduchu už príliš malá, než aby zabezpečila potrebnú kvalitu vnútorného prostredia, a je preto úplne nevyhnutné zabezpečiť primerané vetranie. Za primerané vetranie sa považuje výmena vzduchu rozmedzí 0,3 až 0,6 objemu za hodinu v čase, keď sú miestnosti obývané, a približne 0,1 objemu za hodinu, keď v nich nikto nie je (pre účely energetických výpočtov sa berie priemerná výmena vzduchu 0,5 / hod).

Pozor! Ak máte veľa izbových kvetov, ktoré uvoľňujú do vzduchu vlhkosť, môže byť 0,1 výmena za hodinu málo!

Problém však je, že výmena teplého vnútorného vzduchu za studený vonkajší vzduch so sebou nesie pomerne značnú stratu tepla. Priemerný rodinný dom s objemom obytných miestností 300 m3  potrebuje pre ohrev vetracieho vzduchu pri vnútornej teplote 20 ° C a vonkajšej teplote -12 ° C príkon približne 1,7 kW. Za rok je to niečo cez 3 MWh tepla (to môže byť vo slušne zateplenom dome skoro tretina celkovej tepelnej straty!).
Akými spôsobmi teda môžeme vetrať?
Nárazové vetranie otvorením okien

Najjednoduchším riešením je pravidelné vetranie otvorením okien. Najúčinnejšia je otvoriť okná na protiľahlých stenách budovy a urobiť prievan. Jednoduchým výpočtom sa dá preukázať, že takéto vetranie je viac ako dvakrát energeticky úspornejšie než vetranie pootvoreným oknom, ventilačnou klapkou alebo mikroventilačná škárou, ktorými sú niektoré moderné okná vybavená. Osobněvětrám v zime tak, že otvorím okno na prízemí a prvom poschodí na chodbe (a všetky dvere medzi) a tým si vytvorím dostatočný prúd vzduchu aj pri bezvetrí. Základné nevýhodou tohto postupu je však to, že si na to musia obyvatelia domu spomenúť a do istej miery aj to, že sa pri takomto vetraní krátkodobo nepríjemne zníži teplota.

Mikroventilácia

V poslednej dobe ponúka väčšina výrobcov okien takzvanou mikroventiláciou, tj možnosť vytvorenia určitej štrbiny, ktorú môže prenikať vonkajší vzduch. Výhodou je, že na vetranie nemusíme myslieť a nedochádza k poklesu teploty ako u vetrania plne otvoreným oknom. Od mikroventilácia ale nemožno čakať, že zabezpečia primerané vetranie za všetkých okolností. V zime, ak je rozdiel teplôt veľký alebo ak fúka vietor, môže byť vetranie príliš vysoké. Naopak v teplých obdobiach za bezvetria nedochádza k vetranie prakticky vôbec. Zjednodušene povedané mikroventilácia môže pomôcť, ak je používaná s rozvahou a ako doplnok klasického vetranie.
Nútené vetranie pomocou ventilátora

Použitie ventilátora zabezpečí viac menej konštantný a spravidla nastaviteľný prietok vzduchu. Nevýhodou je určitá hlučnosť (šumenie), a pochopiteľne určitá (našťastie pomerne malá) spotreba elektrickej energie. Otvor pre prívod a odvod vzduchu predstavujú narušenie tesnosti obálky domu (mali by preto byť utesnené). Dnes sa väčšinou navrhuje nútené vetranie už s rekuperáciou tepla.

Nútené vetranie s rekuperáciou tepla

Jedinou možnosťou, ako tepelnú stratu vetraním výrazne znížiť, je rekuperácia (spätné získavanie tepla) z vypusteného vzduchu. Rekuperácie je však možná len v systémoch s nútenou ventiláciou. Pri regenerácii tepla dôjde k odovzdaniu tepla z použitého vzduchu odchádzajúceho z budovy do čerstvého vzduchu nasávaného zvonku (obr.1). Táto výmena tepla prebieha vo výmenníku tepla, ktorý je hlavnou súčasťou rekuperačné jednotky. V praxi sa stretneme s niekoľkými typmi výmenníka:

* Doskový výmenník – v súčasnej dobe asi najbežnejší typ výmenníka pre malé jednotky. Odvádzaný vzduch je od privádzaného vzduchu oddelený tepelne vodivými doskami (nerez oceľ, hliník, plasty). Obvyklé je prevedenie s kolmým krížením prúdov v tvare štvorca . Teplotný účinnosť týchto výmenníkov je medzi 40 až 80%.
* Rotačné regeneračné výmenník – nachádza uplatnenie predovšetkým u väčších zariadení. Funguje tak, vzduch prechádza otvormi v pomaly rotujúcim valci a odovzdáva mu teplo . Výhodou je vysoká účinnosť, jednoduchá regulácia, relatívne malé rozmery a možnosť prenosu nielen tepla citeľného, ale aj tepla viazaného (vo forme latentného tepla vodnej pary, vlhkosti). Teplotný účinnosť rotačných výmenníkov je 60 až 80%, vlhkostný účinnosť 10 až 20% a potiahnutím povrchu hygroskopický vrstvou sa dá zvýšiť až na 60 až 70%.

Ďalšie typy výmenníkov, ako je napríklad výmenník s tepelnými trubicami  alebo systémy, kde prenos vzduchu obstaráva kvapalina, sa zatiaľ u nás vo sfére bývania výrazne neuplatnili.

V poslednej dobe sa na trhu objavujú aj malé rekuperačné vetracie jednotky, ktoré sa zabudujú do otvoru vo vonkajšej stene a využijú sa pre vetranie jednotlivých miestností (nie je teda potrebné robiť vzduchotechnický rozvod).

Využitie tepelného čerpadla pre vetranie

Účinnosť rekuperácie je možné ďalej zvýšiť použitím tepelného čerpadla. Princíp tepelného čerpadla spočíva v tom, že môžeme odoberať teplo zo zdroja o nižšej teplote a odovzdávať ich do médiá o teplote vyššej.

Tepelným čerpadlom môžeme preto znížiť teplotu odchádzajúceho vzduchu aj pod teplotu vzduchu nasávaného. Odchádzajúci vzduch navyše obsahuje teplo aj vo forme latentného tepla vodnej pary. Prítomnosť ľudí a rôzne domáce činnosti (varenie, pranie) produkujú vodnú paru a voda má vysoké výparné teplo. Ak ochladíme odvádzaný vzduch pod teplotu rosného bodu, voda skondenzuje a toto teplo sa uvoľní. Spravidla je v systéme napred zaradený rekuperačný výmenník a až na jeho výstupe je umiestnený výparník tepelného čerpadla vzduch-vzduch, ktoré odoberie ďalšie teplo.

Takéto systémy vyrába treba Viessmann, Stiebel Eltron alebo AEG a ponúka je rad domácich firiem.
Zemný výmenník

Ďalšou možnosťou, ako znížiť tepelnú stratu vetranie, je použitie predohrevu nasávaného vzduchu v zemnom výmenníku (registra). Je to vlastne dostatočne dlhá rúrka zakopaný do nezamŕzajúcej hĺbky, skrze ktorú přisáváme vetracie vzduch. Efekt zemného výmenníka je najvýraznejšia v zime, kedy sa mrazivý vzduch predhreje znateľne. Naopak v letných horúčavách ho môžeme využiť k ochladzovaniu vetracieho vzduchu.

Využitie energie slnka

Zimná záhrada

Zimná záhrada, tj presklený priestor na južnej strane domu alebo Trombeho stena (presklená južnej stena, ktorá funguje ako solárny kolektor) môžu slúžiť na predhriatie vetracieho vzduchu, a to aj keď je slnko čiastočne pod mrakom.

Inteligentné vetracie systémy

V hi-tech budovách kde je celý prevádzka riadený počítačom je možné využiť na ovládanie vetracieho systému signálov od snímačov vlhkosti alebo koncentrácie oxidu uhličitého, a prispôsobovať tak okamžitú výmenu vzduchu potrebám domu.

Z vyššie uvedeného je vidieť, že tepelné straty vetraním možno znížiť takmer na nulu, čím dokonalejšie systém ale použijeme, tým viac musíme investovať a spravidla sú vyššie aj prevádzkové náklady (spotreba elektriny). Je preto vhodné uskutočniť výpočet doby návratnosti pre jednotlivé varianty, ktoré prichádzajú do úvahy. Nie vždy sú technicky výhodné riešenia aj ekonomicky prijateľná. Napríklad tam, kde kúrime lacným drevom, môže doba návratnosti investície do dokonalého vetracieho systému podstatne prekročiť dobu jeho životnosti.

Veríme že náš seriál ” Staviame energeticky úsporný dom” Vám dostatatočne priblížil a objasnil problematiku a riešenie všetkých problémov, s ktorými sa pri výstavbe domu stretnete.

Okná sú pri stavbách ale aj rekonštrukciách jedným z najdôležitejších prvkov.  Oknami uniká často najviac tepla, a preto by ste ich výber nemali podceniť. Nejde len o správny výber materiálu a voľbu skla, ale aj umiestnenie či aplikáciu roliet a žalúzií.

Okná pri stavbe domu
Okná sú z energetického hľadiska kľúčovým prvkom v bilancii domu. Ich plocha je síce relatívne malá oproti stenám, ale ich mernej tepelnej straty (množstvo tepla, ktoré uniká z 1m2) sú značné. Je to spôsobené tým, že požiadavky na ne kladené, sú značne protichodné. Okná chceme otvárať, ale v zavretom stave musí byť tesná, majú prepúšťať svetlo a slnečné teplo dovnútra, ale súčasne zamedziť úniku tepla von, nesmie dovnútra prepúšťať hluk, ale pritom majú byť pomerne ľahká a tenká.

Okná prešla v posledných približne 20 rokoch obrovským vývojom a ich súčiniteľ prestupu tepla klesol skoro 5 ×. Navyše sa zdá, že to nie je všetko a existuje priestor pre ďalšie zníženie.
Teplo uniká oknami omnoho ľahšie a viac  ako cez obvodovú stenu. Pre lepšie pochopenie toho, ako majú vyzerať dobré okná, je nutné vedieť viac o tom, ako teplo oknom uniká. V zásade existujú 4 hlavné mechanizmy úniku tepla oknom.

1. Infiltrácie

Vzduch preniká netesnosťami medzi krídlom a ostením (pevným rámom zasadeným do steny), prípadne aj medzi ostením a stenou. U nekvalitných, alebo zle osadených okien (častý prípad u panelových domov) môže infiltrácie predstavovať najväčšiu časť z celkovej tepelnej straty okien.
2. Konvekcia

Je to pohyb vzduchu okolo skiel. To, čo tepelne izoluje, nie je sklo, ale nepohybující sa vrstva vzduchu v blízkosti skiel. V dôsledku rozdielu teplôt vzduch okolo skla začne prúdiť a prenáša tak teplo.

3. Vedenie

Vzduch je pomerne zlý vodič tepla, a preto sa tento spôsob znateľne prejaví len tam, kde sú sklá blízko pri sebe (menej ako 10 mm).
4. Radiácie

Každé zahriatej teleso vyžaruje teplo vo forme dlhovlnného infračerveného žiarenia (tepelné sálanie). Tento prenos tepla je porovnateľný s prenosom konvekciou.
V novostavbách sa dnes užívajú takmer výlučne jednoduché okná zasklené izolačným dvojsklom. V nízkoenergetických domoch sa stretneme s trojsklom alebo dvojsklom so stredovou fóliou alebo naopak s dvojitými oknami zasklenými spravidla dvojsklom na vonkajšej strane a jedným sklom na strane vnútornej.

Okno nie je len zasklenia, teplo uniká aj skrz ostenia a okenné rámy a tesnosť okna značne závisí aj od použitého kovania.

Ostenia a okenné krídla

Hlavnou úlohou okna je prepúšťať do miestnosti svetlo a umožniť vizuálny kontakt s okolím. Čím je rám tenší a menej viditeľný, tým lepšie. Ideálne by bolo zasklenie úplne bez rámu; občas sa s tým stretneme v miestnostiach, kde sú väčšie plochy okien a sklo je prístupné aj zvonku. Väčšinu okien je ale nutné otvárať pri vetraní, alebo umývaní. Rám okna by rozhodne mal umožniť jednoduché a naozaj tesné uzatvorenie, a pokiaľ možno aj do určitej miery nastaviteľné vetranie. Tepelný odpor rámu by mal byť čo najväčší a bez tepelných mostov. Preto sa pri plastových rámov používajú viackomorové profily (opäť platí, že izolantom nie je plast, ale vrstva vzduchu).

Na rámy okien sa najčastejšie používajú nasledujúce materiály:

Plast

Používa sa takmer výlučne PVC. Výhodou je to, že tento materiál nepotrebuje v podstate žiadnu údržbu a vyrába sa v mnohých rôznych prevedení. Pre zlepšenie tepelno-izolačných vlastností sa používajú viackomorové PVC profily. Je ale pravda, že PVC je materiál nie príliš priateľský k životnému prostrediu a existujú snahy sa mu čoraz viac vyhýbať. Pri požiari sa z PVC uvoľňujú silno jedovaté látky.

Drevo

Drevo je prírodný materiál s dlhou tradíciou, ktorý pri požiari, alebo likvidácii po zbúraní domu nepredstavuje (na rozdiel od PVC) pre životné prostredie žiadnu výraznú záťaž. Aj jeho životnosť je pri správnej údržbe veľmi dlhá – zrejme značne dlhší ako u PVC . Drevo má pomerne vysokú tepelnú vodivosť, aby rám izoloval porovnateľne ako moderné izolačné sklá. V oknách určených pre použitie v pasívnych domoch sa predsa ešte zvonku drevený rám prekrýva penovou tepelnou izoláciou.

Hliník

Výhodou tohto kovu je naprostá rozmerová stálosť, trvanlivosť a odolnosť voči poveternostným vplyvom. Nevýhodná je vysoká tepelná vodivosť a preto obtiažna eliminácia tepelných mostov. Často sa preto používa kombinácia drevo-hliník alebo plast-hliník, ktorá v sebe spája výhody oboch materiálov (obr. 6).

Zasklenie

Zasklenia je pre výslednú energetickú bilanciu (tepelné straty a zisky slnečnej energie) rozhodujúce. Veľkosť tepelných strát závisí na veľkosti súčiniteľa prechodu tepla U (čím menšie, tým lepšie). Veľkosť tepelných ziskov zasa na celkovej priepustnosti zasklenia pre slnečnú energiu – g (čím väčšie, tým lepšie).

Najčastejšie používané zasklenie:
Klasické jednoduché sklo

Používa sa tam, kde na tepelných stratách príliš nezáleží (pivničné okienka apod) U = 5, g = 0,85.

Dvojité (špaletové) okno

Používalo sa hlavne u predvojnových domov, ide o okno, ktoré možno dobre zlepšovať av modifikovanej podobe sa používa niekedy aj u novostavieb.
Zdvojené okno

Je okno typické pre staršie panelové domy, v novostavbách už nemá uplatnenie.

Izolačné dvojsklo

Dnes ide o najrozšírenejší druh zasklenia, súčiniteľ prestupu tepla (hodnota U) sa pohybuje medzi 1-1,7 a priepustnosť pre slnečné žiarenie (hodnota g) v rozmedzí 50% -60%. Nízkeho súčiniteľa prestupu tepla sa dosahuje potlačením radiačnej zložky pomocou špeciálnej vrstvičky nanesenej na sklo (“tepelné zrkadlo”) a plnením priestore medzi sklami ťažkým plynom (Ar, Kr, Xe alebo SF6). Dvojskla s tepelným zrkadlom majú ale nižšiu hodnotu g, čo znižuje zisk energie zo slnečného žiarenia a zhoršuje výslednú tepelnú bilanciu okna počas vykurovacieho obdobia.
Trojsklo alebo dvojsklo s fóliou

Pridaním ďalšej vrstvy možno tepelné straty okná ďalej znížiť až na hodnotu U = 0,6. Je to však na úkor priepustnosti pre slnečné žiarenie (g = 0,48). Použitie fólia namiesto prostredného skla je výhodné aj preto, že sa nezvyšuje hmotnosť zasklenie (obr. 9).
Polykarbonátové komôrkové profily (Lexan, Makrolon)

Tieto viacvrstvové zasklievacie materiály sú pomerne pevné a odolné proti rozbitiu, majú dobrú priepustnosť pre slnečné žiarenie a sú ľahké. Nevýhodou je ich horľavosť a ľahké poškriabaniu a hlavne to, že nie sú priehľadné ako sklo (priečne priedely medzi vrstvami spôsobujú deformáciu obrazu). Výhodné sú napríklad na zasklievanie malých okienok (vo dverách) alebo naopak na veľké plochy, kde sa využije ich malá hmotnosť, nerozbitnosť a veľké rozmery dodávaných dosiek (hodí sa pre presklená schodisko, svetlíky či zimné záhrady) (obr.7).

Vákuové izolačné sklo

Vákuum v spojení s tepelným zrkadlom je najdokonalejší možná izolácia. Základný problém je ale v tom, že medzi sklami musia byť nejaké rozpierky, ktoré je podopreté, aby sa tlakom vzduchu nepromáčkly a navyše musia byť takéto dvojsklo úplne tesne uzatvorené, aby v ňom vákuum vydržalo. Z tohto dôvodu sa zatiaľ s týmto druhom zasklenia v praxi bežne nestretávame (existuje už ale komerčne dostupné vákuové zasklenie spacími).

Rolety, žalúzie a okenice

Tieto prvky sa používajú prevažne na obmedzenie transparentnosti okná, však môžu plniť aj funkciu obmedzovaní tepelných strát okná v nočných hodinách. V zimnom období je doba, kedy nepotrebujeme (respektíve ani nechceme), aby okno bolo transparentné, dlhšia ako doba, pri ktorej transparentnosť vyžadujeme. Tiež je spravidla v noci a ráno nižšia teplota a teda aj väčšie tepelné straty.

Roleta

Najjednoduchšia možnosť použiteľnú prakticky u všetkých okien predstavujú rolety z tepelne odrazivého materiálu. Môžete použiť niektoré reflexné fólie používané ako parozábrany navinuté na bežný roletový valec (napr. fólie JUTAFOL N AL), buď samostatne, alebo pridaním k bežnej látkovej rolete zvnútra. Táto roleta znižuje tepelné straty tým, že odráža tepelné sálanie späť do miestnosti a taktiež pochopiteľne do istej miery obmedzuje konvekcii (prúdenie vzduchu) v blízkosti okna.
Hliníkové horizontálne žalúzie

Ak nie sú natreté, ale len eloxované (“strieborné” prevedenie), potom odrážajú tepelné žiarenie a možno ich využiť analogicky ako reflexná roletu.
Vonkajšie sťahovacie žalúzie

Fungujú ako prídavná vrstva vzduchu a prípadne aj ako tenká prídavná izolácia.

Tesne uzatvárateľné okenice s izolačnou vložkou

Tepelno-izolačné okenice môžu nočné tepelné straty výrazne znížiť, používajú sa ale zriedka, základné nevýhodou okeníc je nutnosť ich každodenného otváranie a zatváranie.
Umiestnenie okien

U južných okien dosiahneme kombináciou kvalitného dvojskla v kvalitnom ráme a na noc sťahované reflexné rolety spravidla lepšie tepelné bilancie ako pri osadení trojsklom. Rozhodne platí, že takéto južné okno  má pozitívnu tepelnú bilanciu, t.j. viac tepla zo slnečného žiarenia vo vykurovacej sezóne získa ako stratí. Je preto dobré navrhnúť také usporiadanie miestností, aby bolo možné umiestniť väčšinu okien na juh, menej na východ a západ a len minimum okien na sever.

Ak ste čítali náš predchádzajúcu časť tak viete, aký veľký dom chcte,  kde bude stáť, ako bude členený a orientovaný k svetovým stranám, prichádza na rad rozhodnutie o tom, z čoho a ako ho postaviť. Pokiaľ ide o steny domu, sú možnosti obvykle nasledujúci:

1. Murovaný dom

* Homogénne steny
* Sendvičové steny

2. Drevostavba

* “Klasická”, tj odvetraná fasáda z dosiek alebo nejakých obkladov
* Fasáda s tenkovrstvou omietkou simulujúcemu murovaný dom

3. Netradičné, alternatívne dom (z balíkov slamy, z hliny, zapustený do zeme a pod)

Stena z tehál POROTHERM 44

Murovaný dom

U murovaných domov sú steny najčastejšie postavené z jedného materiálu (homogénna stena), ktorý má dostatočný tepelný odpor a potrebnú pevnosť (pórobetón, duté tehly), alebo sa používa takzvaný sendvič – vrstvená stena, ktorá sa skladá z nosnej časti az vrstvy tepelnej izolácie.

Homogénny steny

V dnešnej dobe je pálená tehla stále najobľúbenejším materiálom. Moderné dutinkové tehly s poréznym črepom majú aj celkom dobrý tepelný odpor. Ako príklad možno uviesť tehly Porotherm 44 Si (obr.1), s ktorými možno dosiahnuť tepelného odporu steny až R = 4,1 m2.KW-1 (podrobnejšie rozobratie výrazov tepelný odpor a ďalších veličín nájdete v druhej kapitole článku). Tieto tehly sa už blíži maxime možností homogénneho muriva.

Ak chcete dosiahnuť lepšie hodnoty tepelného odporu, musíte zvýšiť hrúbku muriva. Napríklad tehlové bloky Supertherm 49 STI majú hrúbku 490mm. Tepelný odpor steny dosahuje v suchom stave (pri vlhkosti 1%) hodnoty R = 5 (v reálnych podmienkach na stavbe bude tepelný odpor trochu nižšie).

Okrem tehál sa pre homogénny steny používajú pórobetónové bloky, napríklad Ytong Lambda.  Pórobetón má o niečo menšiu tepelnú vodivosť ako tehly, a preto umožní dosiahnuť pri rovnakej hrúbke steny o niečo lepšie hodnoty tepelného odporu.

Výhodou homogénny steny z blokov je pomerne lacná a jednoduchá stavba. Základná nevýhodou je skutočnosť, že hodnota tepelného odporu v mnohých prípadoch pre nízkoenergetický dom nestačí a nejde ju pozitívne ovplyvniť inak ako zvýšením hrúbky steny. Tiež tepelná kapacita týchto stien nie je tak veľká ako v prípade sendvičových stien, ktoré majú vnútornú časť z masívnych materiálov.

Sendvičové steny

Sendvičové steny sa od homogénnych líšia pochopiteľne hlavne štruktúrou. Hlavnou výhodou je rozdelenie steny na časť nosnú a časť tepelne-izolačné. Rozdelenie umožňuje vyhnúť sa kompromisom medzi pevnosťou a tepelno-izolačnými vlastnosťami, optimalizovať konštrukciu steny, a dosiahnuť tak vysoké hodnoty tepelného odporu, veľkej akumulačnej schopnosti a dobré nepriezvučnosti (zvukové izolácie).

Veľká tepelná kapacita umožní využívať tepelných ziskov zo slnečného žiarenia a zabezpečí, že sa dom v letnom období neprehrieva a nepotrebuje klimatizáciu. Viac o sendvičovej murive možno nájsť napríklad na týchto stránkach.

Na trhu sa môžeme stretnúť s množstvom rôznych systémov:

SENDWIX – Nosná stena je z vápnopískových tehál (240 mm alebo 290 mm) a tepelná izolácia (až 200 mm) z penového polystyrénu alebo minerálnej vaty na vonkajšej strane nosnej steny alebo medzi nosnou stenou a prístavbou (obr 3). Pri celkovej hrúbke steny 460 mm je možné dosiahnuť hodnoty tepelného odporu R = 5,4.

VELOX

Nosná časť je tvorená betónom naliatym do debnenia z heraklitových dosiek. Na vnútornej strane vonkajšej dosky je izolačná vrstva z penového polystyrénu. Pri použití polystyrénu s hrúbkou 200 mm je R = 6,3 a celková hrúbka steny je 420 mm.

Durisol – Táto varianta má podobné vlastnosti ako Velox. Bohužiaľ, obe firmy bežne ponúka hrúbku penového polystyrénu maximálne 150 mm.

Thermomur – Ide o polystyrénové bloky, ktoré sa na stavbe vyplní betónom, prípadne sú už predvyplnené polystyrenbetónu (tzv. super blok). Dosahujú tepelného odporu až R = 4,5. Relatívna nevýhodou je to, že penový polystyrén je i na vnútornej strane av dôsledku toho má stena malú tepelnú kapacitu.

GT-bloky – Keramzitové tvárnice s izolačnými vložkami z penového polystyrénu. Blok “Selekt” má podľa údajov predajcu R> 6,6.

STABIZOL-Sendvič z betónových tvárnic vnútri aj zvonka, medzi nimi je izolant.

Drevený dom- drevostavby

Drevo ako konštrukčný materiál má pre stavbu domov početné výhody. Je pomerne pevné a ľahké, ide o prírodný materiál, pre ktorého získanie je potrebné len minimum energie a po skončení životnosti domu sa dá ľahko recyklovať. U drevostavby nie je problém docieliť nízkeho tepelného odporu (nízkych tepelných strát) pri rozumnej hrúbke stien. Výstavba domu môže byť veľmi rýchla a väčšina dielov sa dá prefabrikovat. V Spojených štátoch, Kanade alebo Fínsku sú drevené domy veľmi bežné, u nás ale panuje k dreveným domom stále istá nedôvera.

Drevený dom nemusí mať nevyhnutne vonkajší obklad z dreva. V súčasnosti nie je problém použiť na vonkajšiu stranu fasádny systém, ktorý je vzhľadovo nerozoznateľný od stavby murované (obr.5). Drevené domy sú veľa variabilné, a preto obľúbené u ľudí, ktorí túžia po originálnom bývaní. Svojich fanúšikov našiel aj u architektov projektujících ekologickej alebo nízkoenergetické bývanie.

Z čisto energetického hľadiska je hlavnou výhodou drevostavieb možnosť docieliť veľmi nízkych energetických strát domu pri rozumnej hrúbke stien. Hlavnou nevýhodou je malá využiteľná tepelná kapacita, ktorá spôsobuje vyššie riziko prehrievanie v lete a obmedzuje využitie slnečných ziskov v jarnom a jesennom období. Tepelná kapacita sa dá zvýšiť použitím omietok alebo tehlových priečok v interiéri.

U drevených domov je tiež ťažšie zabezpečiť dobrú nepriezvučnosť (odolnosť proti vnikaniu hluku zvonku) ako u domov murovaných.

Ak vyžadujete dom s čo najmenšou tepelnou stratou a nie je možné výraznejšie využiť tepelných ziskov zo slnečného žiarenia (nevhodná orientácia alebo zatienenie), potom je drevostavba dobrou voľbou. Na trhu je dnes celá séria typov drevených domov. Viac informácií o drevostavbách možno nájsť napríklad na serveri TZB.

Netradičné domy

V poslednej dobe sa objavila tiež rad experimentov s rôznymi prírodnými materiálmi. Z hľadiska stavby nízkoenergetických domov má asi najväčší potenciál slama.  Stavanie domov zo slamy zatiaľ ale rozhodne nieje zrelá a akceptovaná technológie. Výhodou domov postavených zo slamy je veľmi dobrá tepelná izolácia až na úrovni energeticky pasívneho štandardu. Okrem toho slama, mimochodom, rovnako ako hlina, zabezpečuje dobrú vnútornú klímu.   Aj keď je slama ako zvyškový produkt poľnohospodárstva pomerne lacná, stavba z nej je ekonomická, iba ak sa stavia svojpomocne. Slamený dom vybudovaný stavebnou firmou na kľúč je pomerne drahý, pretože jedinou položkou, na ktorej môžete ušetriť, je slama – lacná tepelná izolácia. Ostatné časti a konštrukcie treba zaplatiť ako pri bežnej výstavbe rodinného domu.

O výhode a problematike slamenných domov sa dočítate na našich stránkach.

Spotreba energie v dome závisí na klimatických podmienkach lokality, v rámci Slovenska ale rozdiely nie sú veľké. Sú dané v podstate nadmorskou výškou, intenzitou vetra a dostupnosťou slnečného žiarenia.

Dom spravidla staviame v blízkosti miesta, kde pracujeme, kde máme príbuzných či tam, kde sa nám jednoducho páči. Pri hľadaní vhodnej parcely sa oplatí nájsť miesta s priaznivým mikroklímou. Budúce výdavky na vykurovanie ovplyvňuje napríklad skutočnosť, či ide o miesto veternej, alebo naopak chránené. Vietor zvyšuje tepelné straty infiltráciou (netesnosťami okien a dverí) a čiastočne aj prestup tepla z vonkajšieho povrchu stien. Ochladzuje tiež slnkom vyhriatu zem, čím znižuje teplotu vzduchu v okolí domu. Pri dobre izolovaných domov s tesnými oknami priamy vplyv vetra ale nie je tak významný ako u starých domov. Ovplyvnenia lokálnej teploty je však poznať vždy a je teda výhodné nájsť si miesto aspoň trochu chránené.

Slnečné žiarenie vylepšuje energetickú bilanciu domu, je to energia zadarmo. Pokiaľ to ide, je výhodné vybrať si parcelu, kde možno orientovať dom dlhšou stranou (s väčšinou okien) smerom na juh a dom na nej umiestniť tak, aby nebol zatienený ani v zime.

Z hľadiska úspory energie je najvýhodnejšia orientácia okien na juh (prípadne juhozápad). Západnej (a do istej miery i východnej) okná naopak spôsobujú výrazné nežiaduce tepelné zisky v lete, a je preto dobré minimalizovať ich plochu.

Veľkosť energeticky úsporného domu

Dom by mal veľkosťou zodpovedať zamýšľanému účelu a zastavaný priestor by mal byť maximálne využitý. Ak viete, že budete časom potrebovať väčší priestor, je možné vytvoriť si podmienky pre vstavanie obytného podkrovia, alebo prístavbu. Príliš veľký dom jednak zbytočne viaže finančné prostriedky a jednak má pochopiteľne vyššiu spotrebu energie. V moderných dobre izolovaných domoch sa nedá moc ušetriť tým, že v nepoužívanej časti domu vypnete kúrenie, tepelný odpor priečok medzi miestnosťami je pomerne malý (v porovnaní s tepelným odporom obvodových múrov), a tak aj po vypnutí kúrenia do nich prechádza teplo zo zvyšku domu .

Tvar energeticky úsporného domu

Dom by mal byť čo najkompaktnejšie, mať čo najmenšie pomer plochy obvodových steny k užitočnému objemu. Napríklad jednoposchodový radový domček v tvare kocky má len 2 / 3 ochladzovanej plochy oproti domu stojacemu o samote. Pre dobré využitie slnečného žiarenia je možné zvoliť obdĺžnikový pôdorys s dlhšou stranou v smere východ-západ. Jednotlivé domy by si nemali tieniť (určité zatienenia v decembri av januári možno tolerovať, pretože intenzita slnečného žiarenia je v týchto mesiacoch pomerne malá).

Dostupné zdroje energie pre dom

Elektrina je k dispozícii prakticky vždy. Plyn býva k dispozícii skôr len vo väčších obciach. Ak sú v okolí lesov alebo závody na spracovanie dreva, a drevo možno získať lacno, môžete uvažovať o jeho využitie; umožnia citeľne znížiť náklady na vykurovanie i emisie CO2. Pre využitie tepelného čerpadla je výhodné mať vedľa domu potok, rybník alebo zvodněné priepustné podložie, umožňujúce obstaranie čerpacieho vrtu a vsakovacej studne, alebo efektívny prestup tepla do zemných kolektorov.

Je dobré stráviť premýšľaním o tom, aký dom chcete radšej viac času a pokresliť pri tom veľa papierov, ako sa rozhodovať v časovej tiesni. Inšpiráciu môžete čerpať z katalógov typových domov, zo stránok periodík alebo webových portálov venovaných stavebníctve a architektúre.

Pomôcť vám tiež môžu energetickí poradcovia ,  akonáhle máte v základných veciach jasno, môžete začať hľadať architekta, projektanta alebo stavebnú firmu.

Používané vzťahy a veličiny v tepelnej technike
Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ)

vyjadruje schopnosť materiálu viesť teplo. Je to výkon (množstvo energie za 1s), ktorý prechádza medzi protiľahlými stranami kocky materiálu o hrane 1m pri rozdiele teplôt 1 K medzi zahrievania a ochladzovanou stranou. Tepelná vodivosť je vlastnosť materiálu, čím je menšia, tým lepšie izolačné vlastnosti materiál má.

Tepelná vodivosť dobrých izolačných materiálov (PS, minerálna vata a pod) je približne 0,04 Wm-1.K-1

Tepelný odpor (R)

R = d / λ (m2.KW-1) d – hrúbka materiálu (m) λ – Súčiniteľ tepelnej vodivosti materiálu Tepelný odpor je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje tepelno-izolačné vlastnosti určitej konštrukcie. Závisí na hrúbke konštrukcie (d) a na tepelnej vodivosti materiálu z ktorého je zhotovená (λ). Čím väčšia je hrúbka a čím menšia tepelná vodivosť materiálu tým vyšší tepelný odpor a teda aj lepšie izolačné schopnosti.

Tepelný odpor viacvrstvovej stavebnej konštrukcie sa vypočíta ako súčet tepelných odporov jednotlivých častí konštrukcie. Pri prestupe tepla zo vzduchu do konštrukcie vzniká tiež tepelný odpor, nazýva sa odpor pri prestupe tepla. Na vnútornej strane konštrukcie má spravidla hodnotu 0,25 na vonkajšej 0,04 m2.KW-1.
Súčiniteľ prestupu tepla U (skôr k)

Je to prevrátená hodnota celkového tepelného odporu konštrukcie U = 1/Ri +1 / R +1 / Re (Ri je odpor pri prestupe tepla na vnútornej strane konštrukcie a Re na vonkajšej). Súčasná norma na príklad odporúča pre steny hodnotu U <0,25

Aby bol dom energeticky úsporný,je potrebné dodržať platné normy. Je dobré o tom niečo vedieť a aktívne pri návrhu domu s architektom alebo projektantom spolupracovať.

Stavba domu (alebo rekonštrukcie väčšieho rozsahu) je spravidla finančne a organizačne náročné akcie. Ľudia majú tendenciu uvažovania rozdeliť na menšie časti a zaoberať sa nimi postupne (napred postavíme hrubú stavbu a potom sa budeme zaoberať kúrením). Na dom je často nahliada ako na akúsi stavebnicu a mnohokrát si ľudia neuvedomia, že nie všetky kocky tejto stavebnice sa dajú ľubovoľne kombinovať.

“Ľahšie sa prerába projekt ako postavený dom a premýšľanie je menej namáhavé ako porciovanie betónu.”

Často  sa v praxi stretávame s ľuďmi, ktorí by do domu nainštalovali najradšej všetky tie skvelé vymoženosti, ktoré vidia vo firemných prospektoch. Veľakrát som sa napríklad stretol so snahou zatepľovať murivo Ytong lambda (už s izolačnými vlastnosťami) pridaním 6cm penového polystyrénu, alebo s kombináciou kotla na drevo, tepelného čerpadla a solárneho systému. Výsledkom potom často nie je energeticky úspornejšie dom – výsledkom je teda zbytočne drahý dom.

So stavbou domu je  ako s pečenie torty.  Nestačí do neho vložiť samé dobré veci, musíme hlavne mať dobrý recept (projekt) a dobrého kuchára (stavebnú firmu). Naviac tiež musíme o domoch niečo vedieť, aby sme si dokázali dobre vybrať.

V našom seriály o stavbe úsporného domu sa budeme v ďaľších častiach   venovať:
- Vhodná lokalita, zdroje a tvar domu
- Steny domy (tehly, drevo, betón)
- Okná domu (umiestnenie, rámy, trojsklá, rolety)
- Vetranie a rekuperácie